Baňa Starovšechsvätých

Obec Hodruša-Hámre (In English below)

Základné informácie o hodrušskom baníctve

Ťažobná činnosť na hodrušských žilách, ktorej počiatky nie sú jasné, neprebiehala súbežne na všetkých žilných štruktúrach naraz, ale postupne, avšak kontinuálne v rôznych obdobiach novoveku, stredoveku a niekde možno aj skôr. Zatiaľ dokázateľne je tunajšie baníctvo písomne zachytené v období 13. storočia. Pritom najstaršími sa javia banské aktivity na žilách Rabenstein pri Hadovej, Všechsvätých v Hornej Hodruši, Schöpfer v Jalšovej doline a Hlavnej na vrchu Banište pri Kopaniciach.

Na úvod detailného rozboru stavu hodrušských baní, bezprostredne po II. svetovej vojne významný štiavnický banský odborník prvej polovice 20. storočia Ing. Arpád Bergfest píše: „Hodrušské bane sú podľa úsudkov banských odborníkov natoľko vyčerpané, že sa vážne uvažuje o zastavení ich prevádzky. Sme úprimne radi, že napriek tomu tu boli následnými generáciami objavené nové ekonomicky dobývateľné rudné celky a tunajšie baníctvo je nepretržite aktívne aj dnes, začiatkom tretieho tisícročia. Aký je vlastne rozdiel medzi štiavnickými a hodrušskými rudnými žilami? V prvom rade sú to rozdielne horninové pomery. Naviac žily štiavnického typu sú s výrazným obsahom minerálov farebných kovov galenit (ruda Pb), sfalerit (ruda Zn), chalkopyrit (ruda Cu), na ktoré sú najmä v podpovrchových častiach viazané drahé kovy zlato a striebro. Tento typ rudných žíl zasahuje okrajovo z Banskej Štiavnice cez horský hrebeň tvorený vrchmi Tanád a Paradajz aj do Hodrušskej doliny, približne až po žilu Rozália. Žily hodrušského typu majú nízky obsah minerálov farebných kovov. Drahé kovy, zlato a striebro, sú v nich viazané najmä na striebronosné minerály (zložité sírniky striebra a farebných kovov) najmä stefanit, argentit, proustit, polybazit a iné.

V tom istom materiáli Bergfest podľa polohy rozdeľuje rudné ložiská v Hodrušskej doline a jej bezprostrednom okolí nasledovne:

• Dolnohodrušské žily nachádzajúce sa od hornej časti Dolných Hámrov - miestnej časti Kyslá po dolnú časti Hodruše – Tergotňu. Najvýznamnejšie z nich sú rudné žily: Melango a Kolloredo, Anna a Nová Anton, Kaizer, Ján Nepomucký a Ján Krstiteľ, Schöpfer, Klement, Štefan, Leopold a Východná.

• Hornohodrušské žily od Tergotne až po koniec Hodruše smerom na Banskú Štiavnicu. Najvýznamnejšie z nich sú rudné žily: Anton a Katarína, Unverzagt – Alžbeta, Brenner, Finsterort, Mikuláš, Všechsvätých, Jozef, Rabenstein, Umbruch.

• Žily v okolí Zipser šachty nachádzajúce sa v samom závere Hodrušskej doliny až po hrebeň vrchov Tanád a Paradajz nazývanom Helá (z nemeckého Hölle – peklo, peklisko). V minulosti bolo toto územie štiavnicko-hodrušského rudného rajónu nazývané Hluchým pásmom. Názov vznikol z titulu absencie tunajších rudných žíl na drahé kovy. Práve v tomto pásme sa však dnes dobýva ložisko, v ktorom ekonomicky rozhodujúcim kovom je zlato. Najvýznamnejšie z tunajších rudných žíl sú: Bärenleuten, Medená, Rozália, Bakali, Amália, Ochsenkopf – Roxner. Sem patria tiež dve polymetalické impregnačné telesá v nadloží žily Rozália a dva Au (Ag, Pb, Zn, Cu) žilné systémy dobývané dnes v bani Rozália.

• Móderštolnianske žily na Kopaniciach, z nich najvýznamnejšie sú žily Hlavná s viacerými odžilkami (Nadložná, Podložná hlinastá) a Zlatá.

  Na západ od hlavného rozvodného hrebeňa Štiavnických vrchov (Tanád, Paradajz) Bergfest uvádza ešte žily vyhnianske a bančianske. My sa však budeme zaoberať rudnými ložiskami a baňami v nich len v katastroch obce Hodruša-Hámre (Banská Hodruša, Dolné Hámre, Kopanice).

V obdobiach prosperity pracovalo v hodrušských baniach aj viac ako 600 baníkov. Ešte pred II. sv. vojnou v roku 1939 to bolo 434 pracovníkov (spolu Dolnohodrušský závod, Hornohodrušský závod, prieskum na bani Rozália). V druhej polovici 20. storočia sa počet zamestnancov banského závodu Rudných baní pohyboval okolo 300. Dnes závod Slovenskej banskej, spol. s r.o. v Hodruši-Hámroch zamestnáva 160 pracovníkov.

Do roku 1952 bola Hodruša súčasťou mesta Banská Štiavnica, s baníctvom aktívnym najneskôr od 13. storočia. Vždy však bola v tieni slávnejších banských miest Banskej Štiavnice a Kremnice. Produkciou drahých kovov zlata a striebra však za nimi výrazne nezaostáva a spolu s nimi tvorí tri najvýznamnejšie lokality ich ťažby na Slovensku. S ohľadom na dávnovekosť baníctva v Stredoslovenskej banskej oblasti sa produkcia tej-ktorej lokality len ťažko určuje. O objeme produkcie hodrušských baní však svedčia nepredstaviteľne rozsiahle vydobyté priestory, z nich milióny ton vyťažených a spracovaných rúd a stovky kilometrov labyrintov chodieb a komínov tiahnucich sa hlbinami hôr obklopujúcich Hodrušskú dolinu. Za reálny možno považovať sumárny odhad produkcie Ing. Svetozára Gavoru vychádzajúci z objemu vydobytých priestorov jednotlivých baní Hodruše-Hámrov dnes na úrovni približne 50 t zlata a 1500 t striebra.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hodruša-Hámre village

Basic information about Hodruša mining

Mining activity on the Hodruša veins, the origins of which are not clear, did not take place simultaneously on all vein structures at once, but gradually, but continuously in different periods of the modern age, the Middle Ages and somewhere perhaps even earlier. So far, local mining has been documented in writing in the 13th century. The oldest mining activities appear to be on the Rabenstein veins near Hadová, Všechsvátých in Horná Hodruška, Schöpfer in Jalšová valley and Hlavná on the hill of Banište, near part of the village Kopanice.

At the beginning of a detailed analysis of the state of the Hodruša mines, immediately after World War II, a prominent Štiavnica mining expert of the first half of the 20th century, Ing. Arpád Bergfest writes: "According to the judgments of mining experts, the Hodrušské mines are so exhausted that they are seriously considering stopping their operation. We are sincerely glad that, despite this, new economically exploitable ore units have been discovered here by subsequent generations and local mining is continuously active even today, at the beginning of the third millennium. What is the difference between the Štiavnica and Hodrušské ore veins? First of all, they are different rock ratios. In addition, the Štiavnica-type veins have a significant content of non-ferrous metal minerals galena (Pb ore), sphalerite (Zn ore), chalcopyrite (Cu ore), to which precious metals gold and silver are bound, especially in the subsurface parts. This type of ore vein extends marginally from Banská Štiavnica through the mountain ridge formed by the Tanád and Paradajz hills and into Hodrušské valleys, approximately up to the Rozália vein. The veins of Hodruša type have a low content of non-ferrous metal minerals. Precious metals, gold and silver, are bound in them mainly to silver-bearing minerals (complex sulfides of silver and non-ferrous metals), especially stephanite, argentite, proustite, polybasite and others..."

In the same material, Bergfest divides the ore deposits in the Hodrušská valley and its immediate surroundings according to their location as follows:

• Lower Hodrušské veins located from the upper part of Dolné Hámry - the local part of Kyslá to the lower part of Hodruša - Tergotňa. The most important of them are the ore veins: Melango and Kolloredo, Anna and Nová Anton, Kaizer, Ján Nepomucký and Ján Krstiteľ, Schöpfer, Klement, Štefan, Leopold and Východná.
• Upper Hodrušské veins from Tergotňa to the end of Hodruša towards Banská Štiavnica. The most important of them are the ore veins: Anton and Katarína, Unverzagt - Alžbeta, Brenner, Finsterort, Mikuláš, Všechsvátých, Jozef, Rabenstein, Umbruch.
• Veins in the vicinity of the Zipser shaft located at the very end of the Hodrušská valley up to the ridge of the Tanád and Paradajz mountains called Helá (from the German Hölle – hell, hellish place). In the past, this area of ​​the Štiavnica-Hodrušská ore region was called the Hluchy zone. The name originated from the absence of local ore veins for precious metals. However, it is in this zone that a deposit is currently being mined, in which the economically decisive metal is gold. The most important of the local ore veins are: Bärenleuten, Medená, Rozália, Bakali, Amália, Ochsenkopf – Roxner. This also includes two polymetallic impregnation bodies in the overlying layer of the Rozália vein and two Au (Ag, Pb, Zn, Cu) vein systems mined today in the Rozália mine.
• The Móderštolnian veins in Kopanice, the most important of which are the Hlavná vein (Main vein) with several veins (Overlay vein, Base clayey vein) and Gold vein.
• To the west of the main distribution ridge of the Štiavnické vrchy (Tanád, Paradajz), Bergfest also lists the Vyhnianske and Bančianske veins. However, we will deal with the ore deposits and mines in them only in the cadastres of the municipality of Hodruša-Hámre (Banská Hodruša, Dolné Hámre, Kopanice).

In times of prosperity, more than 600 miners worked in the Hodrušské mines. Even before World War II in 1939, there were 434 workers (together the Lower Hodrušský plant, the Upper Hodrušský plant, and the Rozália mine exploration). In the second half of the 20th century, the number of employees at the Ore mines – state-owned enterprise, in a mining plant was around 300. Today, the Slovak Mining Company, Ltd., mine in Hodruša-Hámre, currently employs around 160 workers.

Until 1952, Hodruša was a part of the city of Banská Štiavnica, and mining was actively carried out here at the latest from the 13th century. However, it was always in the shadow of the more famous mining towns of Banská Štiavnica and Kremnica. However, it does not lag behind them significantly in the production of precious metals gold and silver and together with them forms the three most important locations for their mining in Slovakia. Given the antiquity of mining in the Central Slovak Mining Region, it is difficult to determine the production of any given location. However, the volume of production of the Hodruša mines is evidenced by the unimaginably extensive mined areas, millions of tons of mined and processed ores and hundreds of kilometers of labyrinths of passages and chimneys stretching through the depths of the mountains surrounding the Hodrušská Valley. A summary estimate of the historical production of gold and silver by Ing. Svetozár Gavor, based on the volume of mined areas of individual mines in Hodruša, currently assumes production of at least 50 tons of gold and 1,500 tons of silver.